Hello Sweetie.

Choosen - Pandemonium

28. srpna 2016 v 16:08 | Ari |  Choosen
Tak. Po pár dňoch, ktorých stále však bolo menej ako pri mojich bežných odmlkách, som sa dostala k tomu, aby som napísala, síce jemne kratšiu, no aj tak, ďalšiu časť. Čo iné má človek robiť, keď trčí doma v kŕčoch. To boli príjemné narodeniny. Uf.


Priechodu portálom sa nemohlo vyrovnať nič, čo Sessa doteraz zažila. Pokožka jej pri prechode farebnou energiou prskala a brnila. Uprostred portálu zlato pulzoval úzky chodník. Odklopovala ho ničota tak hustá, že Sessa sa bála čo i len vystrčiť ruku nad okraj chodníka.
"Neobzerajte sa za seba a v žiadnom prípade nevybočujte z mosta. Tí, ktorí by to urobili by skončili ako potrava pre démonov sídliacich v ničote. Kým kráčate po svetelnom moste, nič vám nehrozí." Hovorila žena, kráčajúc na čele skupinky. Chodník bol úzky, zmestili sa vedľa seba len dvaja ľudia, tak kráčali po dvojiciach. Sessa sa zakvačila do rukáva jej sestry a pritisla sa k nej. Líšča, ktoré mala stále na rukách nepokojne zakňučalo, no ani sa nepohlo. Čosi v tej temnote akoby na ňu žmurkalo a čakalo len na okamih, keď sa čo i len trochu nakloní nesprávnym smerom.
Pokrútila hlavou. Nepripúšťala si takého myšlienky. Usmiala sa. Vyvolili ju!
Ju!
A dokonca pred hranicou stanovenou zákonmi vyberačov. Nepamätala si, kedy sa to naposledy stalo. Vyberači nikdy nevenujú pozornosť mladým, ktorý nedosiahli veku. Vraví sa, že až po šestnástej zime života dokážu vyberať. Nevedela však o tom nič viac, z nadsveta sa s nimi nedelili o žiadne informácie. Raz za tri roky prišli, vybrali vyvolených a opäť na tri roky zmizli. Nezaujímali sa o vojny,, ktoré medzitým zúrili vo svete ani o prírodné katastrofy napriek tomu, že Sessa od rodičov počula, vraj vedia ovládať počasie a že ak by chceli, vedeli by všetko urovnať.
Lenže oni nechceli.
Cesta priechodom trvala len niekoľko sekúnd, no Sesse sa zdalo, akoby prešli minúty. Zbadala koniec mosta, ohradený zlatými piliermi, podobnými tým na druhej strane. Energia medzi nimi pulzovala a praskala. Dali sa v nej rozoznať rozmazané obrysy vysokých stavieb a katedrál na druhej strane.
Žena-bojovníčka, ktorá sa v rýchlosti pri prechode portálmi predstavila ako generálka deviatej divízie Lyra, bez váhania vkročila do portálu. Ostatní ju nasledovali. Sesse stiahlo žalúdok a mala pocit, akoby jej pľúca naplnila hustá tekutina. Preto ich varovali, aby pri prechádzaní bránami zadržali dych.
Sessa niekoľko krát zažmurkala, aby jej spred očí zmizli biele fliačky svetla. Ocitla sa na nádvorí vykladanom mramorom s obrovskou fontánou uprostred. Voda akoby ožila a miesto toho aby len padala nadol sa vo vzduchu vlnila a krútila, ako had plachtiaci vo veternej búrke. Nádvorie obklopovali nádherné budovy z tepaného striebra a drahokamov a odrážali svetlo fialovočervenej oblohy. Štyri slnká v rôznych odtieňoch červenej obklopovali miliardy hviezd v rôznych obrazcoch, sústrediacich sa k stredu oblohy, obrovskému ostrovu obklopeného mrakmi. Aj z takej diaľky bol obrovský a Sessa si nedokázala predstaviť, aký musí byť v skutočnosti.
Pred každou z budov stálo niekoľko strážcov v brneniach. Každé bolo jedinečné, no akoby spolu všetky ladili. Podobne ako meče bojovníkov - vyberačov.
Niekoľko osôb sa náhlilo prehnalo okolo nich, no inak boli na obrovskom nádvorí sami. Lyra však nezastavila ani im nezačala rozprávať o meste, len ich viedla ku jedným z dverí. Boli vysoké a mohutné, pomaľované pulzujúcimi znakmi. Kývla strážcom stojacim pri nich a tí sa jej uklonili. Potom prešla prstami po niekoľkých znakoch. Dvere sa zavlnili a rozplynuli. Sessa spolu s ostatnými zalapala po dychu, no nasledovala bojovníčku do obrovskej sály. Na dvoch masívnych kryštáľových lustroch, ktoré vrhali tlmené svetlo do sály sedelo niekoľko tvorov a zvedavo na prichádzajúcich žmurkalo. Jeden z tvorov, podobný mačke s hadími šupinami vyplazil na Sessu rozoklaný jazyk a cvakol zubami.
"Toto je Korunná sála, hlavná budova Pandemónia, nášho magického mesta." Prehovorila Lyra a tichý, no jasný hlas z konca miestnosti zahalenej v tieni jej skočil do reči.
"Na obhliadky a výklad budete mať čas neskôr. Lyra, preberám zvolených spod tvojho velenia. Komandér Sylwia si ťa žiada urýchlene vidieť." Muž vystúpil z tieňa. Mal olivovú pokožku a tmavohnedé oči. V ruke držal vyrezávané žezlo, ktoré tlmene pulzovalo. Letha sa zachvela a chytila Sessu za voľnú ruku.
Lyra sa uklonila a urýchlene opustila sálu spolu s ostatnými bojovníkmi.
"Tak, vitajte v Pandemóniu." Vyslovil slávnostne a rozpažil ruky tak, akoby im kázal rozhliadnuť sa dokola. "Boli ste vybraní ako časť ďalšej generácie ľudí, ktorí budú povýšení na Daevy alebo inak, nemŕtvych. Budete, snáď, po zbytok večnosti vykonávať svoje povinnosti a brániť svety s hrdosťou, aká je nám známa." Na okamih sa odmlčal a prešiel pohľadom po malej skupinke ľudí, ešte detí. Z tvárach sa im zračila zvedavosť popretkávaná strachom z neznámeho a nedočkavosťou.
"Ale! Napriek tomu, že hodnosť Daevy sa sama o sebe nazýva nesmrteľnosťou, len niektorí z vás naplnia tieto slová. Čaká vás dlhá cesta, plná získavania vedomostí a novej sily. Len tí najsilnejší budú však na konci tej cesty odmenení nesmrteľnosťou a požehnaním našich božstiev a ochrancov." Sessa sa zachvela. Niečo na tom, čo im povedal, jej prišlo zlovestné a nebezpečné.
Takmer, akoby im oznamoval, že čas ich života sa kráti.
"Budete odovzdaní do rúk schopným vodcom, ktorí vás vycvičia a vysvetlia vám vaše nové povinnosti. Váš nový život. Potom, ak prejdete vstupnou skúškou, prejdete obradom v ktorom získate moc o ktorej by ste nesnívali. Je len na vás, či ju využijete múdro alebo budete poslaní na vznášajúci sa ostrov. Berte to ako varovanie a nikdy na neho nezabudnite." Stíchol a opäť sa na nich zadíval.
Zodvihol žezlo a udrel ním do zeme. Sessa zaregistrovala jemné svetlo, ktoré sa rozprsklo na všetky strany. Niekoľkí vystrašene o krok cúvli. Mala pocit akoby ju na okamih ponorili do ľadovej vody a hneď opäť vytiahli. Uvedomila si, že odrazu má v mysli celú mapu Pandemónia a okolia.
Vedela tiež presne, čo má spraviť a za kým ísť. Pozrela na Lethu. Vyzerala prekvapene a na okamih pozerala do prázdna. Potom jej pohľad spočinul na Sesse a otvorila ústa v nemej otázke. Sessa prikývla.
"Môžete ísť." Prepustil ich bez toho, aby im povedal, kto je, no Sessa to aj bez toho vedela. Bol to strážca brány Hemmich. Všetci ako na povel vykročili z Korunnej sály. Sessa sa akosi ocitla na čele skupinky. Priložila ruku na presne určené miesto a potiahla ju smerom ku dvom zvláštnym znakom, ktoré doteraz netušila, čo znamenajú. Teraz presne vedela, že nimi bráne prikázala, aby ich pustila von. Tá sa rozplynula a opäť sa ocitli na nádvorí.
Sessa sa znova rozhliadla. Odrazu jej nič nepripadalo cudzie. Akoby sa nad jednotlivými dverami, dvierkami a bránami vznášali neviditeľné slová, ktoré jej presne šepkali, kam má ísť a koho osloviť.
A ktorým miestam sa má zďaleka vyhnúť. Zabočila a prešla popri fontáne k o niečo nižšej, no stále nádhernej a honosnej budove s tepanými ebenovými dverami. Sklá vysokých okien boli z brúseného zafíru a pri dverách bez kľučiek sa lenivo vznášalo niekoľko tmavých plameňov v priezračných bublinách. Inštinktívne natiahla k jednému ruku a takmer sa ho dotkla. Keď si to vlastnou mysľou uvedomila, takmer uskočila. Plameň vyzeral pre bežné oči nebezpečne, no vnútro jej presne našepkalo, čo má spraviť a že sa jej nič nestane. Akonáhle sa bruškami prstov takmer dotkla vznášajúcej sa gule, jemne zapraskala a pohla sa smerom k nej. Zamierila k dverám, ktorých sa Letha medzitým dotkla podobne ako predtým ona v korunnej sále, a tie sa nerozplynuli, no pomaly otvorili. Sessa si uvedomila, že sa ich skupinka rozpadla a ostali s Lethou samé. Na okamih sa obzrela aby videla, že utvorili ďalšie dve skupinky a každá zamierila ku inej budove. Očividne však taktiež vedeli, čo majú robiť.

Sessa pustila líšča, ktoré neustále držala na rukách na zem a pokývala zápästím, ktoré jej medzitým stuhlo. To sa na ňu zadívalo a krátko, zvedavo zaštekalo. Chytila sestru za ruku a vkročila do tmavej budovy, ktorú osvetľovalo len svetlo z gule ktorá sa pomaly vznášala za nimi.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Kto tu bol?

Bola som tu 100% (13)
Bol som tu 0% (0)

Komentáře

1 Sora Sora | 29. srpna 2016 v 17:57 | Reagovat

Ty si kedy mala narodeniny? Ako to, že si mi o nich nepovedala? V kŕčoch? Čo tým myslíš? Aaah, ja sa z teba zbláznim, Ari! Napíš mi prosím na mail...
Hm, meno Lyra je strašne pekné... tiež som rozmýšľala, že by som ho niekedy v svojej poviedke použila, ale predbehla si ma. :D No ništ. Ty máš ale gule písať o hre... ja som takto chcela napísať poviedku podľa Vindictusu, ale... hm, nejako som sa k tomu nevedela dostať. A musela by som si toho veľa pozisťovať, takže ťa obdivujem. Ty kokos, však toto nie je  normálne! Ako dokážeš takto písať?

2 Ari Ari | E-mail | Web | 29. srpna 2016 v 21:22 | Reagovat

[1]: V piatok, heh.. Hm, písala som Ti jeden mail, neprišiel Ti? (len sa uisťujem, nie, nespomínala som to v ňom) A mala som pár dní žalúdočné problémy, vrátane toho dňa, keď som akože mala oficiálne oslavovať, tak som bola nasucho. Ale bolo mi napriek tomu dobre, bola som s kamarátmi..
Ju, tiež sa mi páči, a veď, keď som ho použila ja, neznamená to, že ho nesmieš použiť aj ty 3:)
Nie je to presne o nej, len na jej námet, takže ako, veľa vecí sa tam bude líšiť, ale veľa sa taktiež bude podobať/zhodovať.. Uvidíme, čo z toho vznikne.
Ech. Ako takto? :x

3 Sora Sora | 29. srpna 2016 v 23:31 | Reagovat

Ale hej, hej, mail mi prišiel... len som si myslela,že som už naň odpísala. Q-Q So sad... oh, tak to je dobre, že si si ten deň užila aj napriek tomu, že ťa zvierali kŕče... a že si bola nasucho. :D A tou poslednou vetou som samozrejme myslela, že takto úžasne, pútavo, krásne,... tie opisy prostredia, ľudí, vnútra hl. postavy sú skvelé, štýl, akým píšeš a tá atmosféra, ktorú dokážeš v príbehoch zachytiť... proste TAKTO... neviem, ako inak to mám ešte vysvetliť, lebo sa to ani nedá podľa môjho skromného názoru. Ehm, ehm... nuž a tak teda prajem všetko najlepšie k ďalšiemu rôčku života, i keď trocha oneskorene. Nech ťa Bohyňa sprevádza, obdarí svojim svetlom a nech už budeš konečne šťastná...
P.S. Očakávaj v najbližších dňoch mail s Kinderkom.

4 Ari Ari | E-mail | Web | 30. srpna 2016 v 13:06 | Reagovat

[3]: Heh, stáva sa /mne celkom často, ako to poznáme, však/ .. Áááno, bolo to fajn, povedala som si, že si to aj tak vychutnám. Aj keď mám na svoje narodeniny akúsi alergiu posledné roky..
Och, priveľmi krásné slová na mňa, ale som rada, že sa ti to tak páči.
A ďakujem za prianie :3 A vraj nevieš také písať. HA.
P.S: Milujem kinderko <3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama