Hello Sweetie.

Choosen

17. srpna 2016 v 23:55 | Ari |  Choosen
Neverila by som, že nakoniec to bude hra, ktorá vo mne prebudí akú-takú tvorivú schopnosť. Čo už, že nie v tých poviedkach, v ktorých by som chcela, ale že som opäť začala niečo nové.
Ale za pokus to stálo. Potrebovala som to dať na papier. Je ťažké držať v hlave toľko svetov.

"Dávaj pozor Sessa!" V dave ľudí zaznel nahnevaný šepot. "Neskaz mi šancu, akú už v živote nedostanem!" Vysoké dievča, takmer žena, s dlhými vlasmi farby vyblednutej pšenice štuchlo do o niečo nižšej postavy, ktorá nedočkavo poskakovala na mieste s úsmevom od ucha k uchu. Podarilo sa jej skočiť na nohy niekoľkým ľuďom vedľa nej, ktorí si teraz pohoršene šepkali a obdarúvavali Sessu pohoršenými, kárajúcimi pohľadmi. O chvíľku jej však opäť prestali venovať pozornosť a upreli pohľady na vyvýšenú plošinu, na ktorej v napätom očakávaní stál starešina osady. Prešedivené vlasy mal zviazané do tenkého vrkoča a oblečenú mal svoju najlepšiu tuniku, prepásanú tepaným oceľovým mečom. Používal sa len pri špeciálnych príležitostiach, nie však v bojoch, pre ktoré bol priveľmi vzácny. Mať skutočný meč v týchto končinách bola výsada kráľov a inak to nebolo ani pri tomto.
Žihadlo, ako ho nazývali, sa po smrti posledného právoplatného kráľa presunul do špeciálnej klenotnice, ktorú dňom i nocou strážila dvojica vojakov vyzbrojených nijako inak ako oštepmi a lukmi.
"Predstúpte kandidátov." Povedal zachrípnutým hlasom a dav ľudí zašumel a rýchlo sa presúval. Pod plošinou sa utvoril rad mladých dievčat a chlapcov s očami blčiacimi očakávaním. Za nimi, tri lakte ďalej, stáli ich rodičia a súrodenci, ktorí buď ešte nedorástli do potrebného veku, alebo neboli vybraní v predošlých ceremóniách. Už len niekoľko okamihov, a objavia sa vyslanci, aby odviedli nové posily do nadsveta, kam mali prístup len vyvolení.
Sessinu pozornosť upútalo drobné líšča, ktoré našla pred niekoľkými dňami v lese pri love. Bolo samé a vyhladované. Sesse sa ho uľútostilo a vzala líšča domov, starala sa o neho až jeho zlatý kožuch nadobudol zdravý lesk. Bolo však o niečo menšie, ako by malo byť. Sessa ho brávala so sebou, priviazané o kožený pruh, aby jej neušlo. Zatiaľ sa o to nikdy nepokúsilo a všade ju sprevádzalo, sledujúc ju veľkými tmavými očami. Sesse sa často zdalo, že v nich plávajú hviezdy.
Líšča sa jej zahryzlo do tuniky a kmásalo ju tenkými zúbkami. Snažila sa ho upokojiť a ľudia ju kvôli tomu povyku opäť obdarúvavali pohoršenými pohľadmi. Vzala ho teda na ruky a pomaly sa knísala, aby ho upokojila. Pozrela na sestru, ktorá nedočkavo stála medzi niekoľkými ďalšími deťmi a pozorovala kovové piliere postavené za plošinou.
Šum rozhovorov ustal, keď sa piliere postupne rozžiarili a obklopila ich praskajúca energia, lenivo sa vznášajúca medzi nimi. O niekoľko sekúnd energia prestala praskať a v mieste medzi piliermi sa črtal priechod do nadsveta. Dali sa v ňom rozoznať nejasné obrysy druhej strany.
Líšča v Sessyných rukách ticho zakňučalo a dievča si ho privinulo bližšie k telu.
Z portálu sa jeden po druhom vynorili štyri postavy. Traja muži, ľudským okom by sa dalo povedať, že žili približne dvadsať alebo dvadsaťpäť zím, odetí do lesklého brnenia obrážajúceho poludňajšie slnko. Tváre im halili prilby a v rukách držali každý dva meče. Každý jeden mal však iný tvar, no napriek tomu spolu ladili a vzduch v okolí ich čepelí sa jemne vlnil. Sesse sa zazdalo, akoby sa po čepelí jedného z mečov plazil plamenný jazyk.
Štvrtá bola žena vysoká, krátke medové vlasy mala zopnuté dozadu a odhaľovala tak prepracované tetovanie tiahnuce sa cez pol tváre ku krku. Na sebe mala jemný plášť pretkávaný zlatými niťami. Na zápästí pravej ruky mala pripnutý magický šperk, ktorý jemne pulzoval a vzduch v jeho okolí hýril všetkými farbami.
"Vitajte vyslanci nadsveta!" Predniesol starešina slávnostne hneď ako žena mávnutím ruky stlmila žiaru magickej brány.
Dav ľudí sa zborovo uklonil. Všetci sa snažili hľadieť inam ako do očí ich návštevníkov, ktoré planuli krvavou červeňou. Bojovníci založili zbrane do popruhov na chrbtoch a červeň ich očí akoby razom vymizla.
Žena mlčky prijala jeho privítanie a kývla hlavou. Na bledej tvári sa nedali rozoznať žiadne emócie. Ľudia si povrávali, že žiadne emócie sú daňou za vyvolenie. Sessa si nebola istá, koľko je na tom pravdy, aj tak však verila, že Lethu vyberú.
Určite ju vezmú a stane sa jednou z nich. Sessa jej závidela. Jej vek vyvolenia ešte nenastal. Bude musieť čakať ďalšie tri zimy, kým sa opäť zjavia a bude sa konať ďalší výber.
"Kandidáti po jednom predstúpia pred vyberača." Hovorila žena. Hlas mala tichý, no predsa sa rozliehal priestranstvom, akoby všetkým prehovárala priamo do mysle. "On rozhodne, ktorí budú vybraní." Ukázala rukou na jedného z mužov, ktorý sa postavil bokom. Nečujne pohol perami vzduch okolo jeho rúk sa jemne zvlnil.
"Syla." Povedal starešina a usmial sa na dievča stojace na úplnom boku rady. Bola to jeho pravnučka a všetci v osade vedeli, že si je istý, že ju vyberú. Bola vysoká, samá ruka, samá noha, s dlhými orechovými vlasmi a sivými očami. Tvárila sa, akoby ju už vyvolili, a vystúpila na plošinu s povýšeneckým výrazom na tvári.
V okamihu, ako prestúpila pred muža, položil jej jednu ruku na čelo a zakryl jej dlaňou oči. Druhá ruka sa mu rozžiarila a vnoril ju priamo Syle do hrude. Prekvapene zalapala po dychu a odťahovala sa od neho. Oči sa mu rozžiarili a po chvíľke ruku vytiahol. Pokynul jej, aby sa postavila bokom. S víťazoslávnym pohľadom tak urobila a založila si ruky vbok akoby jej už narástli krídla.
Výber pokračoval. Bojovník delil kandidátov na dve skupinky. Kým dievčat a chlapcov stojacich v rade za Sylou pribúdalo, v druhej skupinke boli len dvaja kandidáti. Letha a chlapec, ktorého meno si Sessa nepamätala, no často ho vídala na dolnom konci osady chodiť s vedrami na vodu alebo pásť na lúke dve kozy a jednu ovcu. Letha sa tvárila skľúčene a Sessa zomkla pery.
Bola si taká istá, že Lethu vyberú. Že ju vezmú do nadsveta za lepším životom. Obyčajní ľudia tu dole žili v chudobe a umierali od hladu a na choroby. Nemali toho veľa a aj to málo, čo získali im brali povodne a víchrice, ktoré sa často zmietali krajinou v agresívnych tancoch.
Z myšlienok ju vytrhla bodavá bolesť v ruke. Líšča sa jej zahryzlo do zápästia a začalo sebou mykať. Sessa zhíkla od bolesti a pustila ho na zem spolu s koženým remienkom. To sa rozbehlo priamo k plošine, na ktorú razom vyskočilo.
Rozbehla sa za ním, odtískajúc pohoršených občanov z cesty. Vyskočila za ním na pódium a podarilo sa jej pristúpiť kožený remeň. Vrhla sa na poskakujúce líšča a vzala ho do rúk. Až potom si uvedomila, pred kým kľačí. Líšča sa zahryzlo bojovníkovi do nohy a bolestivo zaskučalo, keď jeho zuby narazili na tvrdý kov.
"Sessa! Prestaň s tým!" Zasyčala Letha a Sessa zdvihla pohľad. Kľačala pod nohami bojovníka, ktorý na ňu bez výrazu pozeral.
"Ja..." Zahabkala a pocítila, ako sa červená. "Ospravedlňujem sa." Uklonila sa na všetky strany a čo najrýchlejšie cúvala, nepozerajúc kam ide.
"Au." Zasyčala, keď nohou narazila na ničotu a skopŕcla sa z pódia na chrbát. Líšča však nepustila.
Začula kroky a pocítila, ako ju niekto dvíha na nohy. Nejaká žena sa nad ňou zľutovala a poslala muža, nech ju odvedie.
"Tak! Dobre robíte! Odveďte tú nevychovanú preč, len nám robí hanbu!" Začula pohoršene syčanie z davu a súhlasné mumlanie. Muž ju ťahal dozadu, preč od davu.
"Počkajte." Spolubojovníci aj obyvatelia prekvapene pozreli na muža stojaceho na plošine. Sesse sa na okamih zazdalo, že pobavene skrútil pery. Žena, očividne vodkyňa len prikývla na zdôraznenie jeho slov.
"Niečo som zacítila." Povedala potichu a jej slová sa opäť rozozneli v ušiach všetkých prítomných. "Poď bližšie." Muž ju neisto pustil, akoby si nebol istý tým, čo počuje. Sessa už ignorovala pohoršený šum davu a sklopila tvár pred bolestivým pohľadom sestry. Opäť ju sklamala.
Pokazila deň, na ktorý čakala celý život.
Pomaly predstúpila pred bojovníka. Kolená sa jej v ich prítomnosti triasli a neodvážila sa zodvihnúť pohľad. Položil jej ruku na plece a nasmeroval ku tomu, ktorý mal vyberať. Bez slova jej zakryl oči a ona prekvapene strnula.
To predsa nie je možné, čo to robia? V takom mladom veku sa nevyvoľujú! Pocítila, akoby jej do tela ponoril chladnú pulzujúcu guľu a ucítila, akoby jej v hrudi vybuchol prúd energie a rozlial jej do tela teplo. Zhlboka sa nadýchla, snažiac si zapamätať každý okamih toho pocitu, ktorý už určite nikdy viac nezažije. Keď sa toto tu skončí, starešina ju vyhostí z osady za hanbu, ktorú spôsobila svojim detinským správaním.
Pocítila na viečkach svetlo a zistila, že bojovník jej odtiahol ruku z tváre. Položil jej ju na plece a pozrel na ženu. Pomaly prikývol, hľadiac jej do očí a ignorujúc šokované zalapanie po dychu starešiny a niekoľkých preafektovaných mamičiek, ktoré si boli isté, že ich dcérky a synčekovia budú vyvolení do nadsveta a že tam budú minimálne vládnuť.
Postavil ju ku skupinke jej sestry, kde tesne pred incidentom stihli postaviť ďalších dvoch ľudí. Takže ju predsa len nevybrali.
Sessa sledovala, ako predstúpil posledný chlapec. Chvel sa na celom tele a cukol sebou, keď mu bojovník položil ruku na oči. Len čo sa mu rukou priblížil k hrudi, chlapec sa roztriasol ešte viac a Sessa videla, že takmer omdlel. So skormúteným výrazom sa zaradil ku ich skupinke.
"Triedenie je dokončené." Zahlásila žena. "Odmena za vybraných je rovnaká ako predošlé volenia, čiže dokopy šesť pruhov zlata."
"Ale, so všetkou úctou, ak je rovnaká, mala by odmena byť raz, dva, tri..." Počítal vyvolených. "Devätnásť zlatých pruhov. Vždy to je predsa pruh za osobu, vaša úctivosť." Hlboko sa uklonil, no žena mu nevenovala ani pohľad.
"Stále je to pruh za vyvoleného, takže šesť vyvolených sa rovná šesť pruhov. Mýlim sa snáď?" Ukázala na malú roztrasenú skupinku a všetci okrem bojovníkov zalapali po dychu. Starešina očervenel a Sesse sa zazdalo, že čochvíľa odpadne od zlosti. Žena odrátala z koženej brašne na boku šesť pruhov zlata a podávala ich starešinovi, ktorý ešte stále lapal po dychu. Keď si ich nebral, pokynula starejšej, ktorá až doteraz stála v tieni a nevyslovila ani slovko, aby prebrala plácu. Tá sa bez slova hlboko uklonila, až jej striebristé vlasy spadli do tváre a usmiala sa na ženu.
"Ďakujeme v mene celého Carnalu. Nech Vás temnota sprevádza a prinesie Vám mier." Povedala potichu, že to počuli len na plošine. Žena aj muži sa jej jemne uklonili a pokynuli šiestim vyvoleným, aby ich nasledovali. Brána sa ako na povel opäť rozžiarila a Sessa zadržala dych.
Vkročila do farebnej ničoty.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Kto tu bol?

Bola som tu 100% (13)
Bol som tu 0% (0)

Komentáře

1 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 18. srpna 2016 v 14:03 | Reagovat

Zaujímavé. Obdivujem ťa, že píšeš takéto dlhé kapitoly. Musíš mať riadne rozvinutú fantáziu. :) No, som zvedavá na ďalšiu kapitolu. Som rada, že ťa múza a inšpirácia navštívili. :)

2 Ari Ari | E-mail | Web | 18. srpna 2016 v 14:34 | Reagovat

[1]: Keď mne naopak, prídu strašne krátke, a mám pocit, že sa v nich nikdy nestihne udiať nič zaujímavé. Idem skúsiť na "papier" hodiť ďalší kúsok. :)

3 Sora Sora | 21. srpna 2016 v 16:58 | Reagovat

Ja som vedela, že tá druhá skupinka sú tí vyvolení! Ha! A tam to máte, mrzutí staršinovia, ľudia, bojovníci... začína to naozaj dobre. Som zvedavá, čo sa s tými, ktorých vybrali stane. ^.^

4 Ari Ari | E-mail | Web | 21. srpna 2016 v 17:47 | Reagovat

[3]: HA. To aj ja 3:) Ale nie, mám predstavu. Už len ju hodiť na imaginárny papier. A zverejniť, všakáno. /Ale som už v štádiu písania, prvá polovica je spoľahlivo vo worde, pokiaľ mi ju nejaký škriatok medzitým nevymazal./

5 Sora Sora | 21. srpna 2016 v 22:49 | Reagovat

[2]: Aj ja si myslím, že sú abnormálne krátke. Btw, teším sa, že už máš napísanú polovičku. Hádam sa jej dočkám toto storočie. :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama