Hello Sweetie.

Srpen 2016

Flared V.

31. srpna 2016 v 21:46 | Ari |  Flared
Hm, až je nezvyk, aká som produktívna občas.. Keď sa mi chce. A dá. Všakáno.. Ale veď prečo to nevyužiť, kým je možnosť, čochvíľa budem znovu bez nápadov, ako obvykle.

Takmer som zabudla dodať venovanie pre Soru. Za kinderko. Veď vieš. Ďakujem ešte raz.

Flared IV.

30. srpna 2016 v 20:50 | Ari |  Flared
Hm, činím sa. Dobieham neaktivitu. Bohyňa, nech mi to vydrží ešte niekoľko častí. Zmučene prosím. Je to bolesť, nemôcť písať a držať vtedy v hlave toľko svetov. Priveľa pre jednu ľudskú pamäť..

Choosen - Pandemonium

28. srpna 2016 v 16:08 | Ari |  Choosen
Tak. Po pár dňoch, ktorých stále však bolo menej ako pri mojich bežných odmlkách, som sa dostala k tomu, aby som napísala, síce jemne kratšiu, no aj tak, ďalšiu časť. Čo iné má človek robiť, keď trčí doma v kŕčoch. To boli príjemné narodeniny. Uf.

Choosen

17. srpna 2016 v 23:55 | Ari |  Choosen
Neverila by som, že nakoniec to bude hra, ktorá vo mne prebudí akú-takú tvorivú schopnosť. Čo už, že nie v tých poviedkach, v ktorých by som chcela, ale že som opäť začala niečo nové.
Ale za pokus to stálo. Potrebovala som to dať na papier. Je ťažké držať v hlave toľko svetov.

Flared III.

13. srpna 2016 v 21:44 | Ari |  Flared
Aha. Po sto rokoch sa mi podarilo niečo napísať. A naozaj som sa snažila. Napriek tomu, že to na konečnom výsledku nevidno a je to horšie ako obyčajne. Aj tak to sem však dám. Takmer som sa začala cítiť previnilo za to, aká som neaktívna. Takmer.

Tajm aut. Alebo skôr blackout. Whatever.

8. srpna 2016 v 23:56 | Ari |  Something, čo nikam nepatrí
Fajn. Myslela som si, že to pôjde. Že po povzbudení, ktoré som dostala a ktoré mi na okamih naozaj pomohlo a donútilo ma, aby som poviedky aspoň otvorila a snažila sa niečo napísať, či už do Blueberry alebo Flared, konečne niečo stvorím.
Ale nepodarilo sa.
Ako obvykle, keď som povedala (sama sebe aj ostatným), že niečo spravím, a som to nespravila.
Už sa ani neospravedlňujem. Snažila som sa.
Podarilo sa mi napísať pol strany.
Je to horšie ako zlé a som si toho vedomá. Ak by sa mi jedného dňa navrátila múza, chuť do života a energia na stvorenie ďalšej časti aspoň niečoho, dám to sem. Naozaj. Aj keď to možno ostane nepovšimnuté. Ale dám.
Neviem však kedy. Možno ma osvieti hneď zajtra. Alebo ďalší mesiac vôbec.
Svojej mysli sa mi žiaľ nedarí rozkazovať, akokoľvek sa snažím o nejakú produktívnu činnosť.
Zízanie do steny je očividne najlepšia možnosť trávenia času.
Tak snáď aspoň vy enjoyujete život.


Snažiaca sa, Ari

Pardon.