Hello Sweetie.

Blueberry XV.

4. června 2016 v 14:32 | Ari |  Blueberry


Cestou po schodoch som si uvedomila, že to, čo mi popísal ako svoj ´skromný príbytok´ je vlastne úzka trojposchodová budova v pokročilom štádiu rozpadu. Takže buď si zo mňa strieľal, alebo nežije práve najluxusnejšie. Budova bola obklopená hustými lesmi a úplne opustená. Nikde neboli žiadni ľudia. Napadlo mi, že to možno vedeli, a odišli, aby ich nedolapili. Rev, ktorý som pred chvíľou počula, a ktorý prinútil Sethosa utiecť, ustal.
Kútikom oka som zaregistrovala bielu šmuhu, ako vyletela z lesa a obrovským skokom sa ocitla priamo predo mnou.
"Berry!" Vrhla som sa jej okolo krku a zaborila tvár do jej drsnej srsti.
Zdravá. Odznelo mi v hlave a prikývla som, cítiac, že sa pri pohľade na moju najlepšiu kamarátku usmievam od ucha k uchu.
"Ty si po mňa prišla?" Spýtala som sa jej, lebo napriek tomu, ako rada som ju videla, nedávalo mi zmysel, prečo prišla práve ona. Pomaly prikývla a myseľ mi zaplavilo súčasne niekoľko obrazov. Na prvom ku nej prišli Yrrebeul a Creo, generál značne doriadený so sklonenými hlavami a oznámili jej, že ma uniesli. Naraz sa rozplynul, a videla som, ako jej hnev zakalil pohľad. Prikázala im, aby sa ani nepohli, kým sa nevráti, neposlala ich za mnou, pretože aj tak vždy veci len pokazia. Ďalší obraz bol, ako prehľadávala lesy, kde ma uniesli, až našla Sethosovu stopu, po ktorej sa vybrala. V jednom z obrazov som zbadala, ako Sethos uháňa na koni preč od nej, a zistila som, že mu nevenovala najmenšiu pozornosť.
Znovu som bola o niečo zmätenejšia.
"Prečo si ho nechala odísť?" Opýtala som sa skôr, než som si mohla zahryznúť do jazyka.
Hlavu mi zaplnil môj obraz, z ktorého som pochopila, že neprišla vykonávať rozsudky, prišla len po mňa so zámerom odniesť ma späť domov.
Prikrčila sa, pohľadom ma nabádajúc, aby som na ňu vysadla, čo som hneď aj spravila, a pevne sa chytila srsti na krku. Vyrazila kupredu ako šíp vystrelený z kuše a ja som mala čo robiť, aby som z nej pri prvej zákrute nespadla.
Bežala niekoľko hodín, keď spomalila a začala klusať. Stmievalo sa, tak som usúdila, že je unavená a na noc niekde prespíme, no nezastavovala, len kráčala pomedzi stromy. O niekoľko sekúnd sa nám odkryl pohľad na cvičisko s domami a stanmi a ja som len otvorila ústa.
Cesta, ktorá nám trvala dva dni, trvala Berry len niekoľko hodín. Potom som si však uvedomila, že ani neviem, kam ma odvliekli po tom, ako ma omráčili, takže som pokojne mohla byť bližšie.
Zastali sme pred domom, v ktorom som mala izbu, a ja som pomaly zoskočila. V tom momente sa dvere na dome otvorili, a von vyšiel Yrrebeul. Mal obviazanú ruku a cez pravé oko sa mu tiahol jemný šrám. Rukou som si zakryla ústa, aby som hneď nezačala panikáriť a vypytovať sa, kto mu to spravil.
Zahryzla som si do jazyka.
"Mrzí ma to." Zabodol pohľad do zeme a pošúchal si zdravou rukou zátylok. "Mal som dávať lepší pozor, si v poriadku?" Pozrel na mňa a pohľadom hodnotil, či mám všetky končatiny na svojom mieste. Prikývla som, stále bez slova.
Nezodpovednosť! Začula som, ako Berry na zvýraznenie toho slova zavrčala a začala sa prechádzať hore-dole do kruhu.
"Nič mi nie je, čo sa stalo po... potom?" Pristihla som sa, ako si mimovoľne žmolím prsty na rukách a hryziem spodnú peru.
"Bežal som za tebou, no stratili sa mi. Naši muži však dokázali zajať väčšinu z nich." V duchu som kalkulovala. Boli v presile minimálne traja na jedného, no aj tak ich dokázali zajať. "Nemohli sme nájsť tvoju stopu, tak sme sa museli vrátiť späť. A žiaden zo zajatcov nám nechcel povedať, kam ťa vzali. Určite ti nič nespravil?" Znovu si ma obzrel a ja som pokrútila hlavou. Keď si to tak uvedomím, aj samú ma to prekvapilo, že ma len tak ľahko pustil, keď ma predtým zajal. Možno je to schizofrenik.
"Čo spravíte so zajatcami?" Pocítila som nutkanie zistiť, čo sa stane ľuďom ako oni, keď ich zajmú.
Yrrebeul nezaujato pokrčil plecami. "Pôjdu pred súd, kde im určia výšku a druh trestu. O tom už ja nerozhodujem. Ale o tom sa môžeme porozprávať neskôr. Určite si unavená, choď si odpočinúť." Vyslovil to ako rozkaz, tak som nenamietala, a prešla okolo neho do domu. Berry šla za mnou.
Stráž. Vysvetlila mi potichu, keď si ľahla ku nohám mojej postele a položila hlavu na laby. Zavrela som sa do kúpeľne a napustila si plnú vaňu voňavej teplej vody, do ktorej som vyliala asi pol litra rôznych prípravkov z poličky. Ponorila som sa do vody a chvíľku relaxovala.
Keď som konečne vyšla z kúpeľne, kompletne čistá a brutálne unavená, Berry ešte stále ležala na koberčeku pri posteli a očami ma pozorovala.
Vliezla som do postele a potľapkala miesto na posteli vedľa mňa.
"No ták, som si istá, že je to pohodlnejšie ako zem." Pousmiala som sa na ňu. Pomaly vstala, a vyskočila na posteľ, ktorá pod jej váhou potichu zaprotestovala, a skrútila sa do klbka vedľa mňa. Zaborila som jej ruku do srsti a s pocitom, že kým je pri mne, nič sa nemôže stať, som zaspala.
Zobudil ma zvuk hádky. Ospalo som rozlepila jedno oko a zistila, že Berry ešte stále spí vedľa mňa, lepšie povedané, priľahla mi pravú ruku, ktorá mi začínala celkom nepríjemne tŕpnuť. Opatrne, aby som ju nezobudila, som ju vytiahla a zliezla z postele, lokalizujúc pôvod zvuku, ktorý ma zobudil. Vyzrela som von oknom a pohľad mi upútal Yrrebeul zúrivo gestikulujúci pred dvoma neznámymi mužmi. Tí striedavo krútili hlavami a niečo hovorili, nedokázala som však rozoznať význam slov.
Rozhodla som sa, že zídem dole a zistím to osobne. Začínalo svitať, tak by som toho už veľa nepospala. Natiahla som na seba nohavice a košeľu, a žezlo si už automaticky pripla na chrbát. Potichu, ako som len dokázala, som sa prešmykla von dverami a zliezla po schodoch.
Otvorila som dvere a ovanul ma svieži ranný vzduch. Prehrabla som si prstami vlasy a spýtavo sa pozrela na troch hádajúcich sa mužov.
"Je to rozkaz vládkyne! Ani ako generál jednej z jednotiek nemáš právo proti nemu nič namietať!" Zúrivo povedal, takmer kričal jeden a druhý prikyvoval. Potom mu pohľad spočinul na mne. Na okamih sa zatváril prekvapene, hneď však stíšil hlas. Yrrebeul, ktorý mi doteraz stál chrbtom, sa ku mne otočil, a keď ma uvidel, kývol mi hlavou na pozdrav. Nadychovala som sa, aby som položila otázku, no nepatrne pokrútil hlavou, tak som len naprázdno vydýchla a pobrala sa od diskutujúcej skupinky preč. V bruchu mi nahlas škvŕkalo, tak som si to zamierila do kuchyne.
Napriek skorému času tu vládla hlasná vrava a vzduchom sa nieslo hneď niekoľko lákavých vôní. Zo stola s riadom som vzala tanier a lyžicu a vydala sa skúmať obsah troch veľkých hrncov zavesených nad uhlím, z ktorého sálala horúčava. Po usúdení, že nemám chuť na rybu, ale dala by som si mäso som hneď vylúčila pstruha na neznámy spôsob a syrovo-zeleninový šalát a nabrala si z prostredného hrnca obsahujúceho niečo na spôsob polievky zo srnčieho chrbta.
Aspoň som si myslela, že to bol srnčí chrbát. Vo svete, v ktorom som sa nachádzala som si tým ale nemohla byť istá.
Do miestnosti ladným krokom vošla Berry. Niektorí raňajkujúci a diskutujúci vojaci ju pozdravili pritisnutím ruky na hruď a iní sa jemne uklonili. Ako na povel z kuchyne vyšiel kuchár s obrovskou misou, do ktorej z polievky vytiahol vec, ktorú som identifikovala ako srnčí chrbát. Bez toho, aby mi jeden z nich venoval čo i len pohľad, vyšli druhými dverami. Ak som si predtým plánovala sadnúť ku bojovníkom a konečne si zapamätať mená aspoň niekoľkých z nich, chuť na spoločenskú konverzáciu ma v okamihu prešla a ja som sa s tanierom pobrala za Berry. Pri východe ma však zadržal kuchár, ktorý práve vchádzal.
"Asyiah si praje byť nikým nerušená, budete musieť počkať Haylei." Prikývla som a posadila sa ku najbližšiemu voľnému stolu a pustila sa do polievky.
Dojedala som, keď do jedálne vošiel Yrrebeul a zamieril ku hrncom. S tanierom v ruke sa rozhliadol a keď ma zbadal, kývol hlavou na pozdrav a pobral sa mojim smerom.
"Dobrú chuť." Popriala som mu, keď sa posadil, a položila som lyžicu do už prázdneho taniera.
"Ďakujem." Odvetil a nevyzeral, že by sa chystal čo i len slovkom zmieniť o téme rozhovoru s tými dvoma mužmi. Chvíľu som premýšľala, či je dobrý nápad sa ho to opýtať, alebo radšej mlčať.
Rozhodla som sa mlčať. Zmätku som v hlave mala požehnane a nemusím sa predsa miešať do všetkého, čo sa tu udeje, aj keď na to občas mám chuť. Vstávala som od stola, keď si očividne na niečo spomenul, a rukou mi pokynul, nech počkám. Prehltol sústo a začal sa prehrabávať v plátennej taške, položenej vedľa seba na stoličke.
"Mal som ti odovzdať toto." Podal mi poskladaný list previazaný zlatou stuhou. Prekvapene som ho prevracala v rukách a premýšľala, čo v ňom bude a váhala, či ho otvoriť hneď, alebo až potom. Zvedavosť ma premohla, stiahla som stuhu z listu a roztvorila ho. Hneď ma upútal podpis a pečať s akýmsi erbom na dolnej strane a začala som čítať úzke, úhľadné písmo.
Po niekoľkých minútach som zodvihla pohľad. Prečítala som si ho hneď dvakrát a spájala si v hlave to, čo som videla na papieri. Vládkyňa sa dozvedela o mojom zajatí a napísala, ako ju to mrzí, predvolala ma na súd, kde sa rozhodne o osude tých, ktorých pri našej slávnej výprave zatkli a o kom dodnes neviem vôbec nič.
Ani len netuším, prečo tých ľudí zatkli.
"Zaisti, nech nikto neumrie." Odzneli mi v hlave slová vyslovené počas mojej hliadky, keď som prvý krát padla nepriateľovi do nastavenej náruče, aby som do nej o niekoľko hodín mohla vpadnúť znova. A napriek tejto skutočnosti, moja myseľ stále nepovažuje Sethosa za nepriateľa. Aj napriek tomu, že niektoré z jeho slov mi naháňajú zimomriavky.
Uvedomila som si, že stále stojím pri stole s hlavou sklonenou k listu a premýšľam. Pocítila som na sebe Yrrebeulov zvedavý pohľad.
"Zlé správy?" Opýtal sa potichu, akoby sa bál ozvať hlasnejšie. Precitla som a pokrútila hlavou.
"Len som sa akosi pozabudla, a zamyslela." Jemne som sa pousmiala, po nekonečnom čase strávenom v strachu mi tá emócia príde na tvári ešte stále trochu cudzia. "Len ma predvolali ako svedka na súd pre tých vzbúrencov, ktorých ste zatkli." Prikývol.
"Dovtedy nabehneme na normálny režim, stále zabúdam, že si jednou z nás. Príď o pol hodinu na cvičisko a uvidíme, ako môžeme zlepšiť tvoje bojové schopnosti."
"Dobre." S tým som vyšla z jedálne. Cez koruny stromov na zem prenikalo zlatisté slnečné svetlo a dodávalo celému cvičisku, o tomto čase ešte relatívne tichému, upokojujúci nádych. Vošla som do svojej izby a zamierila ku skrini s oblečením. Prezliekla som sa do čiernych nohavíc s tmavomodrou košeľou a začala sa obzerať po niečom, čím by sa dali moje vlasy uchopiť a zviazať.
Pri východe som akurát natrafila na Yrrebeula. Kývol mi a pobral sa na priestranné cvičisko, kde už trénovalo niekoľko skupiniek bojovníkov.
"Bráň sa!" Vyslovil, a v rovnakom okamihu s mrštnosťou hada tasil oba úzke meče a zaútočil. Dotkla som sa končekmi prstov dýky za opaskom a nechala žezlo zažiariť, držiac ho pred sebou ako zátarasu pred mečmi. Ruka, v ktorej som ho držala sa mi triasla od napätia. Uskočila som niekoľko centimetrov dozadu a švihla ním v útoku. Pri náraze o meče kovovo zaškrípali a skĺzli po rukoväti.
Potrebovala som druhú ruku, aby som dokázala robiť aj pohyby iné, ako blokovať žezlom útoky. Zamerala som pohľad na tepaný povrch rukoväte žezla a vnímala jemné striebristé svetlo, ako sa lenivo plazí okolo neho. Sústredila som sa na ónyx vsadený na jeho konci a to, ako svetlo okolo neho tmavne a nadobúda sivastý nádych. Celou mysľou som vnímala plazivú silu svetla a vzduch, ktorý v jeho prítomnosti nepatrne praskal a opatrne, zvedavo, odtiahla ľavú ruku z prekliatej dýky.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Kto tu bol?

Bola som tu 100% (13)
Bol som tu 0% (0)

Komentáře

1 Sora Sora | 5. června 2016 v 19:32 | Reagovat

Fufufu... číta sa to tak pekne, ako naposledy. Nemám čo vytknúť... ^-^ samozrejme okrem tej skutočnosti, že si stále nepridala pokračovanie. =.= Nom, ale, čo s tebou?

2 a-ri-soul a-ri-soul | 6. června 2016 v 17:15 | Reagovat

[1]: Potrebujem sa predsa najprv prepracovať k bodu, kedy vôbec pokračovanie budem môcť pridať Q,Q (K čomu by som sa pravdepodobne dostala, ak by som nemala 2-týždňový útlm, keďže som bola mimo, ale dobieham! )

3 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 20. července 2016 v 20:03 | Reagovat

No, je to vážne zaujímavé. Sethos akoby predvídal... No, som zvedavá ako bude prebiehať súd a celkovo akým smerom sa budú jednotlivé vzťahy uberať.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama