Hello Sweetie.

We will live forever V.

19. října 2015 v 16:02 | A-ri |  We will live forever
...



Prebralo ho zazvonenie oznamujúce koniec hodiny. Dezorientovane sa rozhliadol okolo seba a zistil, že Chiahrina stolička vedľa neho je prázdna. A celá trieda tiež, až na pár výnimiek, ktoré vyzerali rovnako dezorientované spánkom, ako on. Popresúval si krčne stavce a so škripotom odsunul stoličku. Rozhodoval sa, či sa mu chce zisťovať, čo sa deje, že vo zvyčajne hlučnej triede je ticho ako v hrobke, alebo nie. Po sekundovom uvažovaní usúdil, že ho to ani najmenej nezaujíma.
Namieril si to do automatu.
Nemal veľa peňazí. Nezarábal, a jediné, čo mal bolo niekoľko drobných, čo dostal ako paródiu vreckového, slúžiaceho na desiaty. Prešiel po tichej chodbe, a nemohol si pomôcť, no premýšľal, kam všetci odišli. Akonáhle však zahol za roh chodby, naskytol sa mu pohľad na hlúčik ľudí stojacich pred dievčenskými toaletami. Lepšie povedané, hlúčik chlapcov, kým dievčatá sa všetky narvali dovnútra. Nezaujato pokrčil plecami a postavil sa pred automat stojaci v rohu chodby, vedľa dverí do telocvične. Prebehol očami po mizernom výbere a stisol tlačidlo 16. Z automatu, za hlučného rachotu nápadne pripomínajúceho výstrely z dela, vypadla malá plechovka treťotriedneho energetického nápoja. Zakvačil prstom o uzáver, ktorý sa so syčaním otvoril, a pobral sa späť do triedy skôr, než zazvoní a než profesor algebry získa akúkoľvek zámienku uvaliť na neho jeden zo svojich obľúbených trestov.
Ani trochu nemal náladu mu po škole plieť predzáhradku.
Sadol si na miesto a zhrabol z lavice staré učebnice, ktoré následne na to nahradil novými. Trieda bola ešte stále takmer prázdna, no pomaly sa plnila. Ako posledná do triedy vošla Chiahri s neprítomným, zachmúreným pohľadom. Hneď po nej sa do triedy prirútil profesor vo svojej károvanej vestičke a okuliarmi, ktoré by sa pokojne dali použiť ako mikroskop.
Zadíval sa na Chiahri. Šúchala si predlaktia a narýchlo vyberala zošit algebry.
"Stalo sa niečo?" Počul sám seba pýtať sa. Na okamih ustrnula, no potom pomaly pokrútila hlavou.
Zvyšok dňa sa vliekol v únavnom stereotype. Akákoľvek snaha nadviazať s Chiahri komunikáciu bola predom odsúdená na zánik, tak si Scar jednoducho položil hlavu na zošit z aktuálnej hodiny a zaspal. Preberal sa na zvuk budíka, vymenil si veci a hypnotizoval pohľadom hlučnú triedu.
"Čo sa dialo medzi prvou hodinou?" Spýtal sa po škole, keď sa mu podarilo dobehnúť upaľujúcu Chiahri, ktorá to mala očividne namierené čím ďalej od toho pekelného miesta. Zastala uprostred kroku a prudko sa ku nemu otočila. V očiach jej videl zlosť zmiešanú s rezignovanosťou.
"Máš nejaký konkrétny dôvod stále sa za mnou plaziť?" Zavrčala potichu, nenápadne sa obzerajúc okolo seba. Všetci však boli priveľmi zamestnaní radosťou, z ďalšieho prežitého školského dňa, že im nevenovali najmenšiu pozornosť.
Prekvapene pokrútil hlavou.
"Nie, ja som len.."
"Tak mi daj pokoj." Prerušila ho. "Nemám záujem baviť sa so žiadnym s tvojich spolužiakov, aj keď by mi radi spravili zo života peklo. A ani s tebou. Tak svojim kamarátom odkáž, nech sa stiahnu kým nespravím peklo zo života ja im." Prisahal by, že pri tých slovách vzduch okolo nej zhustol a nabil sa elektrinou, no pocit hneď pominul, a Scar mohol cítiť akurát tak smrad neďalekého kanála a pach nejakých neidentifikovateľných kvetov, ktoré ich akčný učiteľ algebry vysadil okolo celého školského pozemku.
Samozrejme s pomocou záškolákov alebo žiakov, ktorí jednoducho mali smolu.
"Nie sú to moji kamoši." Zamrmlal a pocítil neznáme nutkanie do niečoho tresnúť. Pocit sa pomaly rozlieval jeho vnútrom a akoby chcel presiaknuť na povrch a spáliť všetko vo svojom okolí. "A nezabi ma hneď len preto, lebo sa snažím byť milý." Dodal a otočil sa na päte. Samého ho prekvapilo, ako ho dokázala dopáliť jediná poznámka, ani zďaleka nie to najhoršie, čo mu kedy kto povedal. No cítil, že sa od nej musí vzdialiť skôr, než sa neovládne a nevypustí hnev, ktorý sa v ňom poctivo hromadil celú tú dlhú dobu.
Cestu domov vzal okľukou. Ani v najmenšom nemal náladu vysvetľovať niektorému zo spolubývajúcich, prečo je naštvaný na celý svet a podobné veci. Nakoniec tam však predsa len dôjsť musel. Preplížil sa zanedbaným pozemkom a zadnými dverami vošiel cez televíznu miestnosť na chodbu, z ktorej viedli schody na poschodie. Vyzeralo to nádejne, že sa všetkým vyhne, keď sa chodbou rozľahol zvuk vŕzgania podlahy a vzápätí sa na chodbu vyrútil chlapec asi v jeho veku sediaci na vozíku.
"Ty musíš byť Scar!" Uškrnul sa, keď ho zbadal zaskočene stáť na schodoch. Scar prikývol a prekvapene nadvihol jedno obočie.
"A ty si?" Opýtal sa. V hlave sa mu miešalo prekvapenie s nezáujmom. Noví ľudia nepribúdali často, a ak aj áno, vždy to boli trosky odsúdené na okraj spoločnosti. Keď však pozrel na dotyčného, okrem skutočnosti, že bol na vozíčku na ňom nebolo nič zvláštne. Mal na sebe plno značkových vecí a doslova z neho vyžarovala dobrá nálada.
"Johan." Odpovedal, na čo sa jednou rukou prisunul na vozíku bližšie a druhú k nemu natiahol. Zdráhavo ju prial. Pocítil nutkanie konečne sa zavrieť do svojej izby, keďže zlá nálada od chábeho rozhovoru s Chiahri z neho ešte celkom nevyprchala, no samého prekvapilo ho, že mu to prišlo voči nováčikovi neslušné.
"Ako si sa sem dostal?"

"To je na dlhšie. Pomohol by si mi prosím ťa hore? Nechcel som s tým otravovať tú geriatriu a nedorastencov v záhrade." Uškrnul sa a ukázal prstom za seba. Scar prikývol.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Kto tu bol?

Bola som tu 100% (12)
Bol som tu 0% (0)

Komentáře

1 Sora Sora | 19. října 2015 v 16:31 | Reagovat

Ohohooo... nová časť! Zaujíma ma, že čo sa to s Chiahri stalo a prečo Scar zaspal v tak zaujímavej dobe. Konečne sa v škole niečo deje a on zaspí. (pf) Hmmm, a mohla by si mi prosím ťa podrobnejšie vysvetliť, ten Scarov domov? Celkom to nechápem... a samozrejme ma zaujíma aj ten nový prírastok, ktorý sa tam dogúľal. Takže fofrem, fofrem! ^.^

2 a-ri-soul a-ri-soul | 19. října 2015 v 21:22 | Reagovat

[1]: No jo, konečne som sa dokopala k niečomu inému ako bezcieľnému ľutovaniu svojej existencie >:D Ale nepoviem, kedy bude ďalšia časť.. Aj tak by som to nedodržala, ako všetko čo poviem.. Samozrejme, pokúsim sa to vysvetliť v nasledujúcej časti >.>

3 Sora Sora | 17. listopadu 2015 v 19:54 | Reagovat

Ari, zlatíčko.... kedy mieniš aj ty niečo napísať?! Neber to tak, že ma tvoj komentár nepotešil (samozrejme, že áno!), ale u teba som už pekne dlho nič nevidela a bola som nútená ísť na tvoj starší blog, kde si toho mala omnoho viac.. (ani jednu z kapitoloviek nemáš dopísanú! ak sa mýlim, tak mi ju, prosím ťa ukáž, lebo ... lebo) Takže končím... a kedy bude "Válečná tigrica"?

4 Sora Sora | 17. listopadu 2015 v 19:55 | Reagovat

Alebo napíš aspoň nejakú peknú básničku....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama